miss Tinka

Ľudia šťastím, nešťastím bez seba sú, na prekrásny dážď svoj uprený pohľad upierajú. Upierajú ten svoj pohľad diabolský, na blízkych ľudí, ktorých ničí postupne na kúsky. Kúsky sú už na dne, vnútri, v tvoje duši prekliatej. Tá páľava, úzkosť môjho ja, sa deň čo deň znova prebúdza. Ona konca kraja nepozná? Och, ona ničí ma, tá silná, neprestávajúca páľava.